Vodoinštalácie

Dnes si predstavíme materiály, z ktorých sa vyrábajú potrubia pre rozvod vody v budovách. Delíme ich na tri skupiny. Potrubia z materiálov kovových, plastových, alebo ich kombinácia. V nasledujúcom článku si jednotlivé skupiny rozdelíme, stručne definujeme a popíšeme výhody, resp. nevýhody jednotlivých materiálov.

Najpoužívanejším kovovým materiálom na výrobu potrubia je pozinkovaná oceľ, ktorá sa používa na rozvod studenej vody, pričom v minulosti sa používala aj na rozvod teplej vody. Z dôvodu toho, že pozinkovaná oceľ postupne korózuje, nahrádza sa tento materiál inými druhmi materiálu alebo nehrdzavejúcou oceľou. Iným materiálom je liatina. V súčasnosti sa potrubie z tohto materiálu používa hlavne pri montáži vodovodov väčších priemerov, ale keďže je to finančné drahá záležitosť, robí sa tak len výnimočne. Veľmi používaným materiálom je aj meď, a to hlavne z dôvodu jednoduchej inštalácie, dlhej životnosti a hlavne odolnosť voči korózii. Na výrobu pripojovacích armatúr sa využíva aj mosadz, ale tento materiál má širšie uplatnenie hlavne pri rozvodoch vykurovania.

Čo sa týka plastických materiálov, preferuje sa hlavne potrubie z PVC, čiže polyvinylchloridu, ktorý nahrádza tradičné materiály ako drevo či betón. Medzi iné materiály patriace do tejto skupiny patrí polyetylén, ktorý zaručuje výborné prietokové vlastnosti vody, odolnosť voči korózii a oproti kovovým materiálom nižšiu objemovú hmotnosť, ďalej tu patrí polypropylén, ktorý sa neodporúča pre rozvody teplej vody z dôvodu toho, že pri zaťažení teplotou a tlakom dochádza k zníženiu životnosti a nesmieme zabudnúť ani na polybutén, ktorý vzniká zvýšenou odolnosťou voči termálnej vode a sedimentom z vápnika.

Pri kombinácii potrubia z plastu a kovu je výhodou potrubie, ktoré je tvarovo stále, odolné voči tlaku a teplote, korózii a má minimálnu teplotnú rozťažnosť. Navyše montáž potrubia je jednoduchšia vďaka flexibilite materiálu a pri potrubí tohto typu nemusíte mať najmenšie obavy o zdravie, pretože je hygienicky neškodný. Medzi nevýhody patria vyššie náklady oproti plastickým potrubiam a občasná poruchovosť spojov.